Boli to botasky
Bol september, začala škola. A ja som si uvedomila, že potrebujem botasky. Hladala som jedny po ktorých som túžila, lenže v obchodoch ich nemali, tak som hladala na internete a objednala som si ich. V deň keď mi prišli som si ich odfotila a rozmýšlala, či sa pochválim s nimi na instagrame. Pozerala som si nové fotky kto tam čo dal a čo vidím Andrej si kúpil rovnaké a prišli nám v ten istý deň. Zavesila som ich teda aj ja na internet. O chvíľu mi prišla správa. Pozrám a bol to on. Očká sa mi tak rozžiarili, že mi tak nežiarlia aj keď si vypijem. Bola som veľmi rada. Začali sme si znovu písať ako kedysi. S kamarátkou sme boli v klube a on tam prišiel tiež. Strávili sme celý čas spolu. Bavili sme sa, tancovali proste všetko ako má byť. Od vtedy sme si písali zase každý boží deň od rána do večera aj cez školu (keď sa dalo). Konečne sme si dali rande sami. Bolo mi s ním výborne. Každý deň vždy večer sme chodili na prechádzky. A konečne prišiel ten deň keď sme sa dali do kopy. A ďakujem mojim krásnym bielym air maxom za môjho skvelého priateľa.
